Dni výtvarného umenia

22. septembra – 16. októbra – Dni výtvarného umenia
22. septembra o 18.00 – Vernisáž výstavy miniatúrnych sošiek „Bronzový vek". Kurátor: Radu Moraru, Univerzita umenia a dizajnu Cluj-Napoca (Universitatea de Artă şi Design din Cluj-Napoca).
Výstava bude otvorená od 22. septembra – 13. októbra.
Miesto: Galéria Poľského inštitútu (Námestie SNP 27)

Koncepcia projektu Bronzový vek vychádza z individuálnej rumunskej sochárskej školy, a to tak z hľadiska permanentného záujmu o sochárske umenie, ako aj dlhoročnej tradície odlievania kovu, ktorú uznávajú umelecké kruhy.
Výstava, ktorá na jednom mieste sústreďuje niekoľko generácií a rôznych výrazových koncepcií, predstavuje diela celej plejády rumunských sochárov so záujmom o objekt „zhotovený" z tradičného sochárskeho materiálu – bronzu.

Poslaním Univerzity umenia a dizajnu v transylvánskom meste Cluj-Napoca je predovšetkým formácia profesionálov v oblasti výtvarného umenia, úžitkového umenia a dizajnu, ktorí by mali významnou mierou ovplyvňovať kultúru, obchod a priemysel súčasnej spoločnosti, ale aj príprava a ďalšie vzdelávanie profesorov výtvarnej výchovy pre stredné a vysoké školstvo. Univerzita si kladie za cieľ, aby jej absolventi prispievali ku kvalitatívnej premene ľudského, duchovného aj materiálneho prostredia. Univerzita umenia a dizajnu poskytuje študentom vysokú úroveň vzdelávania takými metódami, ktoré zhodnocujú autochtónnu kultúrno-umeleckú tradíciu a zároveň asimilujú rozmanité formy súčasného umeleckého jazyka.
Site: www.varstadebronz.ro, www.uad.ro
Vstup voľný.

5. októbra o 18.00 – Vernisáž výstavy obrazov Anky Covrig „Závany v oranžovom a modrom".
Výstava bude prístupná od 5. – 16. októbra.
Miesto: Galéria F7 (Františkánske námestie)

Závany v oranžovom a modrom
Výstava Anky Covrig chce v človeku uchovať základný pocit vyvolaný názvom celého projektu: „Neskoré leto v Bratislave". Jednoduché maľby plné života pôsobia ako príjemný závan konca teplého ročného obdobia. Obrazy namiesto jasného sofistikovaného prejavu núkajú divákovi nekonečné možnosti vlastného pohľadu na veci. Výstava pozýva návštevníka, aby sa voľne prechádzal popred obrazmi, aby sa na ne díval, a pritom si nekládol úzkostlivé otázky typu „Čo to má byť?", ale aby odchádzal s ľahkým pocitom: „Práve som videl rybára, čo chce chytiť rybu, na ktorej sedí." (obraz „Rybár").